3
HISTÓRIA
P
rvé práce firmy sa rozbiehali len
vo VW Bratislava. Rozpis služieb
pracovníkov, ich obsadzovanie,
technické zabezpečenie, dozor, riešenie
problémov, koordináciu a podklady k vý-
platám zabezpečoval „univerzalista“, pán
Mihalkovič. Dnes si už len ťažko vieme
predstaviť, že takýto rozsah problémov
dokázal zvládať sám. A aby toho nebolo
málo, zabezpečoval aj dopravu pracovní-
kov na pracovisko Škodovkou 1100 MB.
Dynamika rozvoja firmy však bola zá-
vratná a naliehavé prípady nezriedka
vyžadovali operatívnu dopravu pracov-
níkov. A často, kto mal auto, ten dopra-
voval. Medzi vodičmi sa našiel aj taký,
ktorý pri výmene defektnej pneumatiky
telefonicky žiadal pomoc: „Už som od-
skrutkoval všetky štyri skrutky, ale ko-
leso dole nejde. Skúsil som aj tú veľkú
skrutku v strede, ale je silno zatiahnutá.
Čo mám robiť?“ Pritom však nepovedal,
že hever nepoužil. Alebo: „Svieti mi také
červené svetielko so symbolom olejnič-
ky. Doteraz iba blikalo, ale teraz už svie-
ti stále. Nemal by som vymeniť olej?“
Takto sa doprava naďalej realizovať ne-
dala. A tak jedného dňa doviezli postar-
ší Ford-trambus. K staršiemu vozidlu
pridelili postaršieho vodiča. Prvá jazda,
vtedy už z pracoviska v Zohore, skončila
v odstavnom pruhu diaľnice pri Stupa-
ve. Odpadla remenica klinového reme-
ňa. Postupne sa však zlepšoval nielen
technický stav vozidla, ale zlepšovala sa
aj disciplína vodiča. Napokon bola
zriadená pravidelná firemná doprava Pat-
rónka – Zohor – Lozorno a občas i Malacky.
K tejto pravidelnej doprave bolo
pri príležitosti predvianočného posede-
nia v roku 2003 úsmevne prednesených
archaických:
DESATORO
PUNKTOV HINTOVKY
SLOBODNÉHO
BRATSTVA
VON HOLLENA
Prvým punktom
K všeobecnosti sa ustanovuje: Len takí
k preprave tovariši i učedlníci právo mať
môžu, ktorí svojou usilovnosťou i sta-
vovskou cťou na majstra svojho remesla
čo najprvšie dopracovať sa chcú. Právo
majstrov na vozbu odňať sa nedá, vyjmúc
prípadu hrubého narušenia poriadku hin-
tovky, bo, ako sa predpokladá, samozrej-
mosťou, dobré osvedčenia hintovky sa
týkajúce, mali mať nadobudnuté.
K zapamatovaniu punktu možno si hun-
drať spevmo:
„Na hintovku právo máme mať, nesmie-
me my, veru, na zápecí spať!“
Druhým punktom
Pre požadovačnosť v kvalite práce,
dochviľnosti a nástupe do tátošníka
nasledovne sa ustanovuje: V práci sa
treba trímať verne, usilovne i statočne.
Chodiť do práce presne a danú sme-
nu z nedbanlivosti či nepozornosti ne-
vymeškávať. Poťahovať zo smrdutých
trúbeľok, hlavne tesno pred započatím
práce sa prieči nie len mravom dobrým,
lež i ohľaduplnosti k blížnym svojim.
Do furmanského voza, tiež tátošníka mo-
dernejším slovom zvaného, iba so svole-
ním šteliara, pohoniča zvaného a iba pra-
vou nohou predkom vstupovať sa môže.
Taktiež iba v stave triezlivom a už bez spo-
menutých trúbeľok dymom tabakovým
zapáchajúcich. Po vstúpení i ľavú nohu
neodkladmo hybkom primknúť k pravej
sa nakazuje a miesto svoje čo najprvšie
zaujať sa nanajvýš príhodným ukazuje.
Podobne ako v punkte prvom, možno si
predspievavať:
„Čože je to za tvárička nevinná? Och, že,
Bože, stará známa! Vnútornosť je presý-
tená od vína, pre prepravu tátošníkom ná-
rok sa jej odníma!“
Pokračovanie nabudúce...
Ján Šimčisko
Z
„predhistórie“
internej dopravy
firmy
