28
Bež Von!
V
poslednom čísle Hollennews ste sa
mohli dočítať o pripravovanej účas-
ti HOLLEN tímu pod názvom „Bež
VON!“, na štafetovom behu, štartujúceho
v Jasnej pod Chopkom a s cieľom na du-
najskom nábreží v Bratislave. Dovedna na
nás tak čakalo 345km dňom i nocou, ces-
tou i necestou, spoločne, ale i osamote.
Po náročných organizačných a príprav-
ných prácach riadených kapitánom, Ľu-
bom Ochotnickým a pod generálskou
taktovkou pána von Hollena, sme sa v
jedno piatkové popoludnie vydali dvoma
mikrobusmi cez bratislavské zápchy, smer
Donovaly. Tam sme v jednom z príjemných
hotelov rozložili svoj prvý základný tábor
a netrpezlivo čakali na nasledujúce ráno,
keď sa prvá štvorica našich bežcov po-
stavila na štart v Jasnej. Bežci tímu "BEŽ
VON!" sa postupne, v troch štvorčlených
tímoch vydali spoločne, s ďalšou - takmer
dvojstovkou bežeckých tímov - krásnou
zvlnenou krajinou Liptova, Veľkej Fatry,
Pohronia a nakoniec Podunajskej Nížiny.
Do sýta si užili nekonečné klesania, ná-
ročné stúpania po asfalte aj mimo neho,
mystické nočné úseky, ale aj slnkom roz-
pálené rovinky Južného Slovenska. Bežali
sme cez Banskú Bystricu, Sielnicu, Žiar
nad Hronom, Hronský Beňadik, Vráble,
Šaľu, Čilistov až do Bratislavy. Každý
z nás si užíval svoju formu, aj siahol na
svoje dno. Niekto si vychutnal lesný terén,
niekto prisahal na zrkadlový asfalt, niekto
bol rád že prežil… Vyhli sme sa silnej prie-
trži mračien na Liptove, o chlp ubzikli hro-
mom a bleskom pri Žiari nad Hronom, len
tie horúčavy si na nás počkali, aby z nás
vytiahli aj posledné zvyšky síl.
Tak poďme predstaviť tých 12-tich statoč-
ných, ktorí hájili farby „Bež VON!“ tímu.
Dovolil som si pridať krátku poznámku,
ktorá by mala najlepšie vystihovať ich ví-
kendové snaženie.
BEŽ VON!
tím na štafetovom behu
"Od Tatier k Dunaju 2015"
šliapal do pedálov, aby naši bežci mohli
robiť len to jediné, bežať.
Petra Okasová a Zuzka Harbutová
,
ktoré boli mozgami nášho behu a starali
sa o všetko, od ranného budíčka, až po
zabezpečenie chutného jedla a skvelého
ubytovania.
Michal Benedikty, Michal Polák a Mi-
chal Mikuš
spoľahlivo a bezpečne kri-
žovali mikrobusmi pol Slovenska, aby
ten ktorý náš bežeckým tím dopravili na
správne miesto, v správnom čase.
A nakoniec cyklisti
Heinrich von Hollen
osobne,
Gábor Izso a Juraj Vrbik
, zas
nespustili našich bežcov z očí počas ce-
lých 345 kilometrov, keď im bez prestávky
liezli za chrbtom a šliapali na nervy (alebo
naopak…?).
Na záver zostáva len poďakovať. V prvom
rade pánovi Heinrichovi von Hollenovi s
manželkou Margitou a firme HOLLEN, za
ich veľkorysú podporu, bez ktorej by ne-
bolo hotelov, mikrobusov ani podporného
tímu s celým servisom okolo. Zabudnúť
Renáta Šlapanská
„Ukážte mi smer a ja
to dám!“,
Petra Krátka
„S úsmevom po asfalte aj
výmoľoch“,
Marcela Matisová
„S ľahkosťou a ele-
ganciou kilometre ubiehajú jedna radosť“,
Janka Matalová
„Tri krát desať a dosť!“
Andrea Bercíková
„Cez polia a lúky po-
klusom až do cieľa“,
Marija Krajči
„Čo odbehnutý meter, to
úsmev“,
Ľubo Ochotnický
„Prípravných kilomet-
rov nikdy nie je dosť“,
Martin Miček
„Ukážte mi kopec a ja to
dám!“,
Karel Douba
„Aj na budúce vám to roz-
behnem ako sa patrí“,
Martin Dvořáček
„Môj prvý maratón,
ktorý vôbec nebolel“,
Gabo Pécsi
„A to bolo všetko? Rád aj
nabudúce!“,
Jozef Šimko
„Z kopca to beží jedna
V báseň“
Zabudnúť nemôžeme, samozrejme, na
podporný HOLLEN tím, ktorý celých 33
hodín budil, plánoval, povzbudzoval, ošet-
roval, navigoval, telefonoval, šoféroval a
