3
U
rčite si mnohí z vás s úsmevom
spomínajú na každodenné jazdy
absolvované s pánom Šimčis-
kom, čoby naším firemným šteliarom,
ktorý prísnou rukou viedol svojho tátošní-
ka na trase Patrónka – Zohor – Lozorno .
V roku 2003 bolo k tejto pravidelnej
doprave, pri príležitosti predvianočného
posedenia, úsmevne prednesených
archaických DESATORO PUNKTOV
HINTOVKY SLOBODNÉHO BRATSTVA
VON HOLLENA. V minulom čísle ste
mali možnosť zoznámiť sa s prvými
dvomi bodmi a teraz pokračujeme
s tými ďalšími.
DESATORO
PUNKTOV HINTOVKY
SLOBODNÉHO
BRATSTVA
VON HOLLENA
Tretím punktom
Pozdravenie prítomným sa nakazujue.
Zasadajúc na miesto, úctivo už v hintov-
ke prítomných zazdraviť načim. Ponajprv
šteliara, nato majstra svojho prítomného
a napokon taktiež i spolutrpiteľov svojich.
Príkladmé pozdravenia použiť možno. Ku
samotnému šteliarovi:
„Daj, Bože, šťastia šedinám vašim, náš
pane šteliare a k vozbe našej samotnej
dostatok trpezlivosti ráč taktiež dožičiť,
Bože!“
Abo inakmo:
„ S pomocou bohovskou, šteliarko, vozbu
našu uskutočniť ráč!“
Ku všetkým ostatným príkladmo:
„Od svitania do šerenia šťastia, zdravia
prajem vám!“
„Od šerenia do svitania žmúriť očiam na-
šim nedaj nám!“
Aj inými podobnými pozdraveniami od-
vracať nešťastia, čo možno do miest naj-
vzdialenejších od tých, pri ktorých voziaci
sa nachodia, sa pripúšťa.
Taktiež dobrého želania možno spoločne
zahlaholiť:
„Milý šteliar, hybkom zasúvajže do tátoša
kľúče,
bystro trieľ, ale neleť smrtke do náruče!“
Štvrtým punktom
Obsadzovanie tátošníka je nariadené. Za-
sadať na popredné miesto v hintove radom
so šteliarom iba majstrom prináleží. V kraj-
nom prípade taktiež tým, ktorých choroba
náhle skvári a napokon i tým, ktorí sa z tvr-
dého vajca na zem vyliahli omylom. Komu
sa dokáže, že k vozbe neskôr dôjde, než
ustanovený čas je mu majstrom či disk-
-felčiarovou direkciou rafajovskou priká-
zaný, že ďalej šatstvo svoje v neporiadku
i nečistote drží, hlavne obuv zneriadenú
na nohách prechovávajúc do hintova na-
kladá, alebo ak niekto pristihnutý bude, že
nasadajúc do tátošníka v snahe lepšieho
miesta pre seba zaujať zamýšľa, štuchá
sa, vopcháva, alebo, nedajbože, popritom
aj bitky vyvolávajúc za záujem svoj má,
či okato abo iba tíško, hoc iba v duši sa-
motnej, na šteliara kľaje, hreší, ba čo i len
hundre a dudre, potrestá sa pokutou po-
riadkovou dennú starostlivosť o vonkajší
i vnútrenný vzhľad tátošníka vykonať a vo-
dou teplou taktiež miesta očiam ukryté
vyriadiť. Kto však neprajnosťou osudu a to
iba bez vlastného zavinenia stanovený
čas odchodu tátošníka dosiahnuť nemô-
že, úpenlivý signál predom vyslať musí.
Príkladmo – skúsenosti indianske vzorom
berúc – signálom dymovým, poslom rých-
lonohejším, než on sám je, či zvláštnym
étera vlnením. Pritom pospevujúc si po-
vzbudzuje nádej svoju:
„Prídem o chvíľočku, šteliarko náš,
chvíľu stoj!
Od náhlenia v tomto meste na čele mám
znoj.“
Piatym punktom
Ustanovenie obracia sa k cteným pánom
majstrom. U ctených pánov majstrov, ktorí
svojim tovarišom i učedlníkom vzorom byť
musia, predpokladá sa byť v dodržiavaní
ustanovení krokom napred. Poznámkou
sa k tomu pridáva: pripúšťa sa, a je to
taktiež nanajvýš žiaduce, byť postupom
času aj i dva či tri kroky popredku vzorom.
Ak aj neprídu krokom napred pred usta-
noveným časom odcválania tátošníkovho,
nemôžu mať za zlé ak tovariši či učedlníci
k činu tomuto nedôstojnému iba tíško
a veľmi pokorne pospevujú:
„Kdeže sa len túlaš, majsterko náš zlatý,
vari si ty dneska časomieru stratil?“
Šiestym punktom
Zábezpeka zdravia sa ustanovuje. Pred
každou vozbou samotnou, nevynímajúc
celý čas vozby, nech nikto pristihnutý bez
zahámrovania nebude. Počas vozby po-
tom každý bedlivo stará sa, aby šteliar oka
neprivrel, hoc na čas mrku sovy, aj keď
šteliarovi ťažko bude a po veselí v noci
nespiac, tátoša ešte pred svitaním zapria-
hal. K tomu činu môžu k práci povolaní pre
bedlivosť pridať správu radostnú, optimiz-
mom dýchajúcu, povzbudivú vetu alebo
i anekdotu súcu doložiť. Nie však dobrým
mravom či slušným krajovým zvyklostiam
vzdialenú. Časom vozby odporúčané je
nežmúriť taktiež oka svojho, zrúc na vozbu
bedlivo, v strehu zotrvávať a popredku sa
na plavný skok v bezpečné miesto pre prí-
pad náhla nastavšieho nešťastia nahoto-
viť. K punktu tomuto odporúčaná je vrúcne
prednesená sloha nasledujúco:
„Šteliarko náš, v zápche prekľučkuj sa jaz-
dou britkou,
ale len tak, aby nebol problém s našou
prestrašenou ritkou!“
Pokračovanie nabudúce...
Ján Šimčisko
Z
„predhistórie“
internej dopravy
firmy
II
HISTÓRIA
