Milí kolegovia, Radi by sme Vás v mene Personálneho oddelenia poprosili o zodpovedanie pár otázok. V našom časopise HOLLEN news by sme radi postupne uverejnili Vaše príbehy, ktoré by nás nielen zaujali a pobavili, ale aj motivovali potenciálnych kandidátov a nových kolegov.

OTÁZKA č. 1. Ako ste sa dozvedel o spoločnosti HOLLEN?
ODPOVEĎ: Pre HOLLEN pracoval kamarát, preto v lete 2007 počas chlapskej dovolenky v Slovenskom Raji ( už názov lokality predpovedá niečo výnimočné), keď je po večeroch čas na uvoľnenejšie debaty a zároveň v období keď som chcel zmeniť zamestnanie, začal som sa zaujímať o detaily jeho práce. 15 rokov som pracoval v gastronómii a mojou jedinou prioritou spojenou s prípadným prechodom k inej firme bolo zabezpečiť si dostatočný príjem na nájomné a bežné výdaje. Snažil som sa zistiť náročnosť práce a hlavne čo za to ☺. Náplňou jeho práce bola kontrola svetlometov na výstupnej kontrole a jedinou úlohou bolo oddeliť poškodené svetlá od tých nepoškodených. Bolo to akoby vám niekto povedal: “budeš triediť hrach od fazule a nesmieš sa pomýliť.” Aha, a to je všetko čo robíš” ? znela moja odpoveď. Samozrejme že to nebolo tak “jednoduché” a monotónne. Kontrolovali sa aj iné diely pre automobilový priemysel, ale stále to bola len kontrola chybných dielov ktoré sa označili, oddelili od tých správnych a tie bezchybné sa zabalili. To je na prvý pohľad dosť easy, keď vám ešte niekto iný predloží vzorky či fotografie toho čo je správne a nesprávne, preto som čakal v čom je háčik. No náročné je to , že zákazník požaduje kontrolu podľa toho koľko a kedy tých dielov vyrobí. Takže raz pracujete 8 hodín, raz 12 a niekedy máte aj voľno. Čiže flexibilita a zmysel pre detail na prvom mieste. Na to som bol od svojej ženy trénovaný ☺
Zatiaľ teda spokojnosť a žiadne veľké nároky, ktoré by som nezvládol. Nevadilo mi pracovať nepravidelne, auto na presun po pracoviskách som mal, práce bolo dosť a ak by som potreboval voľno jednoducho by som si nahlásil pauzu. Z môjho pohľadu sa jednalo o najideálnejšiu brigádu, ktorá sa mi ponúkala. Ale to hlavné bol ten príjem. Tak koľko za to ? pýtal som sa. Bol to kamarát, tak mi ukázal posledné sms z banky a moja nedôvera sa prehĺbila. ...mať príjem 2-3 násobku priemernej mzdy za tak jednoduchú prácu, a to len preto že som pedant, flexibilný a mám chuť pracovať ? To je divné, neveril som, ale prečo to neskúsiť ak pre nich pracuje dobrý kamarát viac ako rok a ja nemám vlastne čo stratiť. Dohodol som si stretnutie s riaditeľom firmy a išiel som na pohovor. Oči som mal OK, chuť pracovať taktiež a podmienky na prácu som splňoval už z prvého rozprávania.

OTÁZKA č. 2.  O akú voľnú pozíciu ste sa uchádzali? Aké pocity ste mali po pohovore?
ODPOVEĎ: V tej dobe som nechcel nič viac ako brigádu a získanie prestupného obdobia so zaručeným príjmom či hlavne čas na bezstarostné obdobie na hľadanie toho správneho smerovania do budúcnosti. Pohovor bol jednoduchý. Žiadne sofistikované otázky typu vašich najväčších pracovných úspechov či testy rôznych konfliktných situácií, ktoré vám pripraví na papier každý personalista a vy sa snažíte odpovedať akoby ste sa mali stať premiérom Slovenskej republiky. Stretol som sa s “ obyčajnými “ ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí ma preverili v jednoduchých matematických úlohách ( neskôr som zistil, že ja vlastne musím aj zapísať koľko bolo nesprávnych a správnych dielov a preto som musel dokázať, že viem spočítať 10+ 5) Skúšali na mňa aj tie zrakové testy, kedy vám ukážu obrazce akoby rozsypané červené zrno v ktorom je zamiešaný zelený hrach a vy máte identifikovať obrazec v ktorom máte ukryté číslo a je jednoznačné už z kilometra o akú číslovku sa jedná. Odborne sa to vraj nazýva Jägerov test ☺ . Vyskúšal som si triedenie dielov teda akési oddeľovanie toho pomyselného hrachu od fazule a na záver som absolvoval BOZP školenie kde vás zoznámia s rizikami na pracovisku. Bola to zaujímavá časť pohovoru, pretože už som bol jednou nohou vo fabrike a predstavoval som si ako to tam funguje, aké sú tam riziká, pravidlá a čoho sa mám vyvarovať. Odchádzal som z pohovoru spokojný no aj tak som čakal na vyhodnotenie pretože som nepoznal kritériá určujúce vyhovujúci/nevyhovujúci.
Myslel som si že je to fraška, ale boli medzi nami aj takí, ktorí tým sitom neprešli.

OTÁZKA č. 3. Aké boli Vaše prvé skúsenosti v HOLLENE (prvé dni, prvá zákazka, noví kolegovia....)
ODPOVEĎ: Na svoju prvú zákazku nezabudnem. Pracoval som v sklade nakupovaných dielov pre jedného z najväčších výrobcov automobilov na svete a pritom som kontroloval “len” správnosť vytlačených znakov na tesnení dverí. Rozdeľoval som správny znak R od nesprávneho L a cítil som sa veľmi dôležito. Ak by som pochybil, do auta by namontovali nesprávne tesnenie a celá linka by musela čakať na dodanie nového tesnenia. Drobnosť, ale až tu si uvedomíte aké je dôležité byť neomylný , a koľko pracovníkov sa spolieha na vašu dobre odvedenú prácu.
Kolegovia z radov technikov HOLLEN boli ústretoví, vysvetlili mi podrobnosti práce, prekontrolovali moje vytriedené diely a poradili ako moju prácu robiť efektívne. Nikto sa tu na nič nehral, ako sa občas stáva vo veľkých firmách a atmosféra v práci bola viac ako priateľská.

OTÁZKA č. 4. Ktorými pozíciami ste si v HOLLENE prešli  čo ste sa počas nich naučili?
ODPOVEĎ: Počas mojej 11 ročnej spolupráce som vystriedal mnoho pracovných činností od triedenia, drobných úprav dielov až po finálne opravy lakovaných dielov. Pracoval som na mnohých nových projektoch a ak bola príležitosť prijal som ponuky na prácu aj mimo Slovenska. Precestoval som Maďarsko, Nemecko, Rakúsko a Českú republiku. Postupne sa mi dostávalo viac dôvery a z radového pracovníka mi pribúdali zodpovednejšie úlohy a nové výzvy.

OTÁZKA č. 5. Aká je Vaša terajšia pracovná pozícia a čo Vás na nej baví?
ODPOVEĎ: Súčasná náplň práce je dohľad nad zverenými projektami, komunikácia so zákazníkmi, vedenie tímu technikov a starostlivosť o autopark či dátové a mobilné služby.

OTÁZKA č. 6. Aké máte ďalšie pracovné plány a ambície do budúcna?
ODPOVEĎ: Moje plány a úlohy diktuje zákazník, preto niekedy ani netuším s čím sa budem musieť ešte popasovať a aké ciele prijmem za svoje vlastné.

OTÁZKA č. 7. Vtipná historka  z HOLLENU
ODPOVEĎ: Tie vtipné sú neverejné a ponechám si ich na posedenie s kolegami a kamarátmi.

Ľubo Jurica