3
V
predchádzajúcich číslach ste
mali možnosť zoznámiť sa s rub-
rikouz rúknášhobývaléhospolu-
pracovníka–pánaŠimčiska, ktorý v roku
2003 pri príležitosti predvianočného po-
sedeniaúsmevnepredniesol archaických
DESATOROPUNKTOVHINTOVKYSLO-
BODNÉHOBRATSTVAVONHOLLENA,
dnes vám ponúkame jej pokračovanie:
DESATORO
PUNKTOVHINTOVKY
SLOBODNÉHO
BRATSTVA
VONHOLLENA
Siedmympunktom
Kladie sa za cieľ zabrániť chamtivos-
ti a mamonobaženiu. Ruky svoje klásti
bez svolenia majiteľa do nepovolených
priestorov, vyberať či poťažmo premiest-
ňovať predmety, než jemu vlastné sú, do
priestorov svojich je zapovedané, boma-
jiteľ s nevôľoubadáujmumajetku svojho.
A to netýka sa iba tátošníka, svojich spo-
lutrpiteľov, ale taktiež pracovnéhomiesta
samotného.Aksa, hoc lennedopatrením,
preukáže úmysel chamtivý, odporúčané
je vinníkovi popredku účinkov ničivých
vinu bezodkladne doznať, úprimne sa
kajať pričom odpustky prinášať nemusí.
Ohľadne narušenia ustanovenia punktu
štvrtého, záverečnej časti, týkajúceho sa
opozdeného nástupu do hintova, radno
je vinníkovi pripomenúť múdrosť odvekú,
vzápadnej krajineodnás i histórioudolo-
ženú. Ako tam historikus písmom dokla-
dá: „Donevši daryPřemyslu, pánusvému,
přistoupila Libuš blíže, poklekla před ním
a políbila lemroucha jeho.“ Nášho veku
čas až takéhoto pokánia nevyžaduje, to-
bôž nie nejakého lemroucha polibovanie.
Avšak radno je vinníkovi pripomenúť:
„Pochybil si, priateľ náš,
Prines vhodnýoldomáš!
Najlepší jeprenásdar
odhoď svoju zbojskú tvár!
“
Ôsmympunktom
Varovanie pri opúšťaní tátošníka sa týka.
Pred samostatným zosadaním zasa od-
hámrovaťsakaždýosvemusí.Vopačnom
rádebyaj spodsadákomdoprácenastú-
piť musel, čím by síce šteliarovi tátošníka
ujmu sedače spôsobil, no na pracovnom
stojiskupohodliesedeniabyvyužiťmohol.
Taká vec, neprozreteľne uskutočnená,
by nemilý dôsledok pre budúcnosť mať
mohla. Stvrdnutýmozoľ vmieste sadacej
časti tela sa v Bratstve totižto v dôsled-
ku posedávania, a to nielen v tátošníkovi
bez sadane vybavenom, zaprejavusilov-
nosti, či tobôž tvrdej práce, vonkoncom
považovať nemôže. Zosadanie uskutoč-
ňuje sa spôsobom hybkým s cieľom do-
siahnuť čas započatia práce čo najprvšie
a toopäť bez časovej úhony zahuľovaním
organizmu svojho i okolia pracovného.
Namieste je pripomenúť, že pri opúšťaní
tátošníka radmo vyčkať pokoj koní a ne-
pridržiavať sa častí tátošníka vpohybe sa
nachádzajúcich, menovite jeho mecha-
nizmu uzatváracieho. Vec túto mohol by
najlepšie objasniť jeden z pánov ctnost-
ných i šľachetnýchzvanýViliamodŠípok.
K tomuto punktu si pospevujme:
„Popožeňže, šteliar, svoje
bystré kone, bysme stihli prácu
v každodennom zhone.“
Historikus nás však odkazuje aj na
naučenie národov učiteľa slovutné-
ho a učeného Komeniusa Ámosa
Jána, ktorý následníkom odkazoval:
„Pamatlovovaní budteže
– všakovaké kvaltování toliko
pre hovadodobré jest.“
Prácu teda zbrklú zavrhnite, avšak
se svedomím profesne čisté a kva-
litní roboty bez prútahú uskutečnite.
Deviatympunktom
Väčších previnení sa týka nasledov-
ne. Ak i sa vyskytnú prípady, kedy vina
značnejší jest než destorem v pre-
dešlém naznačená se nachádzí, musí
se bozodkladne ponejprv svému mis-
trovi k vypočutí nahlásit, až nato bude
pred panský dereš predhodený. Do tých
časúv bude ve spytování sviedomí své-
ho vyčkávat a v pokornom odprosova-
ní trpeti na milostivé rozhodnutí, jako
s ním pre čas nastavší naložené bude.
Úpenlivo žobroniac, oči stĺpkom zrúc,
musí si v nádeji vykúpenia vyprosovať:
„Odpusťžemi, Bratstvo,moje veľké
viny, už som z trestov tvojichcelým
telomsiný.“
Desiatympunktom
A teda záverečnýmpunktomustanovenia
i naučenia o pánskej vozbe tátošníkom
ustanovuje sa spôsob prejavu vďaky za
dobrodenie vozby. Na pamäti majme ne-
ustále láskavosti, ktorého nám Bratstvo
vo svojej veľkodušnosti dožičiť ráčilo,
a to jest, že obzvlášť príjemné je vozbu
uskutečniti i když mizerne, než by sme
cestu tú absolvovať, hoc aj veľmi dob-
re, pešmo mali. Súc teraz už mnohými
poučeniami naučení, zachovajme úctu
k Bratstvu i šteliarovi nášmu a vospolek
všetci – i nehodní vozby tejto – prosme:
„Taknám, PánBoh, pomáhaj a k tomu
dožičnám, nehodnýmvozbypánskej,
vpokore konečník cestynašej opäť
v zdraví uzrieť!“
Pokračovanienabudúce...
JánŠimčisko
Z
„predhistórie“
internej dopravy
firmy
III
HISTÓRIA
