23
H
rad stojí na mohutnom skalnom
brale nad sútokom riek Dunaja
a Moravy. Táto hradná vyvýše-
nina bola pre svoju strategickú polohu
osídlená už od neolitu (5000 až 3500 ro-
kov p. n. l.), najmä však v dobe keltskej
– mladšej dobe železnej. Počas rozkvetu
Ríma, za vlády Trajána a Valentiana I., tu
bola predsunutá rímska strážna stanica.
Opevnenie na hradnom vrchu vybudova-
la tamojšia rímska posádka a bolo súčas-
ťou hraničného obranného systému Rím-
skej ríše – Limes romanus. (4. storočie p.
n. l.) Hrad sa pod pomenovaním Dowina
spomína vo Fuldských análoch roku 864
n. l., glosátor z 10. storočia pripísal „id est
puella“ (čo znamená deva, dievča), čím
vysvetlil pôvod jeho názvu.
Toto rozsiahle hradisko, chránené od
Dunaja vysokým bralom a od severo-
východu priekopami a zemnými valmi,
bolo v období Veľkej Moravy jednou
z najdôležitejších pevností proti expanzii
Franskej ríše – významným hospodár-
skym a vojenským centrom. Hrad strážil
križovatku obchodných ciest a brod cez
rieku Moravu. I keď historické otázky cen-
tra Veľkomoravskej ríše nie sú doriešené,
Devín dodnes ostáva symbolom prvého
štátu Slovanov na našom území. Po zá-
niku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší
čas svoj strategický význam. Znovu ho
nadobudol až v 13. storočí, keď v obdo-
bí rakúsko-uhorských bojov vyrástol na
hradnom kopci kamenný – pohraničný
strážny hrad, ktorého úlohou bolo strážiť
Devínsku bránu (prvýkrát písomne dolo-
žený roku 1288).
Hrad sa v 15. storočí stal majetkom
Garayovcov, za ktorých sa realizovala
najväčšia stavebná činnosť v gotickom
slohu – postavili gotický palác s dvoma
poschodiami. Ďalšiu renesančnú po-
dobu hradu ovplyvnili jeho nasledujúci
majitelia. Roku 1460 sa vlastníkmi hra-
du stali Grófi zo Svätého Jura a Pezinka.
Od roku 1527–1606 to boli Báthoryovci.
Posledné opevňovacie práce sa usku-
točnili v čase opätovného nátlaku Turkov
– vtedy bol hrad majetkom rodu Pállfy-
ovcov (1635–1918). Po zániku tureckého
nebezpečenstva stratil Devín svoj obran-
ný význam a v 18. stor. sa začal pomaly
rozpadávať. Jeho zánik urýchlili napole-
ónovské vojská, ktoré roku 1809 vyhodili
horný hrad do povetria. V prvej polovici
19. storočia sa stal symbolom slávnej
minulosti Slovákov a ich národnej samo-
bytnosti a od roku 1836 miestom výletov
štúrovskej mládeže. K stému výročiu vý-
letu štúrovcov na Devín, bola na hrade
umiestnená pamätná tabuľa zobrazu-
júca Ľudovíta Štúra (od akademického
sochára J. Pospíšila). Po druhej svetovej
vojne bol vybudovaný amfiteáter a vznik-
la tradícia Všeslovanských dní. Devínsky
hrad, táto neobyčajne pôsobivá krajinná
dominanta, je od roku 1961 Národnou
kultúrnou pamiatkou.
Zdroj:
Hrad
Devín
Foto: Stopy kráľov, Media Svatava, 2003; Bratislava a okolie, Media Svatava, 2009
Kam vo voľnom čase
Panenská veža Devínskeho hradu
Na Devínskom hrade si Ľudovít Štúr
a jeho družina pripomínali apoštolské
pôsobenie patrónov Európy svätého
Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.
